| |
Strážovské
vrchy
Ľavobrežná časť stredného
toku Váhu medzi mestami Trenčín a
Považská Bystrica je lemovaná
hrebeňmi Strážovských vrchov. Pohorie
je charakteristické výraznou
členitosťou terénu - od zvlnenej
pahorkatiny /do 100 m.n.m./ cez vrchoviny
/do 310 m.n.m./, hornatiny /do 420
m.n.m./ až po vysočiny. Najvyšším
vrcholom je Strážov /1214 m.n.m./ ,
podľa ktorého je celé horstvo
pomenované.
Geologicky sú Strážovské
vrchy jadrovým pohorím budovaným
premenenými horninami, väčšiu časť
územia však pokrývajú usadené
horniny - hlavne vápence a dolomity.
Geologická rozmanitosť bola
predpokladom pre vytvorenie bohatej
tvarovej členitosti územia - nad
krajinu sa dvíhajú mohutné vápencové
bralá a rôzne bizardné skalné útvary
- veže, bašty, skalné ihly, potoky
lemujú skalné tiesňavy. Vodné toky
rozbrázdili pohorie množstvom dolín -
najdlhšími z nich sú Domanižská
dolina, Pružinská dolina, Mojtínska
dolina, Podhradská dolina, dolina
Tepličky. Najkrajšou dolinou
Strážovských vrchov z množstvom
jedinečných prírodných scenérií je
Manínska dolina s Manínskou,
Kostoleckou tiesňavou a bradlom Bosmany.
Vsakujúca voda vytvorila vo vrstvách
druhohorných vápencov a dolomitov
významné rezervoáre pitnej vody
považovanej za najkvalitnejšiu vodu na
Slovensku. Reakciou podzemných vôd s
horninami vzniklo veľa krasových javov
- najrozsiahlejšou oblasťou je
Mojtínsky kras. Na okraji pohoria po
tektonických zlomoch z hĺbky zeme
vystupujú mnohé minerálne pramene
rôznej výdatnosti. Pri
najvýdatnejších vznikli kúpeľné
centrá - Rajecké Teplice s prameňom
teplým 39,5 ° C, Bojnice s ôsmimi
prameňmi s teplotou od 24,5 do 46 ° C,
a Trenčianske Teplice so siedmimi
prameňmi s teplotou od 36,6 do 40, 2 °
C.
Vápencové podložie i výrazná
členitosť terénu vytvárajú
priaznivé podmienky pre pestré
rastlinné spoločenstvá.
Najhodnotnejšími sú teplomilné
spoločenstvá udomácnené na
slnečných skalných stenách a južne
orientovaných svahoch. Úzke hlboké
skalné kaňony však vytvárajú
podmienky i pre rozšírenie alpínskych
a subalpínskych druhov. Celý rad
rastlinných druhov tu má prirodzenú
hranicu svojho rozšírenia či už ide o
severnú hranicu teplomilných prvkov,
alebo južnú hranicu prvkov horských.
Rovnako ako flóra je pestrá i
fauna Strážovských vrchov. Nájdeme tu
vzácne druhy chrobákov a motýľov,
obojživelníkov, spevavých a dravých
vtákov i množstvo poľovnej zveri.
Okrem srnčej a poľovnej zveri tu žije
diviak, medveď, rys a vysadený muflón.
Na ochranu prírodných
jedinečností Strážovských vrchov
bolo vyhlásených viacero národných
prírodných rezervácií - NPR
Strážov, NPR Podskalský Roháč, NPR
Vápeč, NPR Manínska úžina, NPR
Temešská skala, NPR Trubárka, NPR
Žihľavník - Baske, NPR Žrebíky, NPR
Ostrý vrch, NPR Omšenianska Baba, NPR
Veľký vrch, NPR Rokoš a NPR Bindárka.
Územie poskytuje veľa
možností pre zimnú i letnú turistiku
- je tu pomerne hustá sieť značených
turistických chodníkov využiteľných
i na cykloturistiku , cvičné
horolezecké terény, milovníkov
zimných športov uspokoja lyžiarske
strediská na Mojtíne, vo fačkovskom
sedle, na Homôlke a pod Ostrým vrchom.
Hlavnými turistickými
východiskami do Strážovských vrchov
od Vážskeho podolia sú mestá
Považská Bystrica, Púchov, Ilava,
Dubnica nad Váhom, Trenčianske Teplice
a Trenčín.
Manínska
tiesňava
V roku 1988 bol na priblíženie
prírodných krás a zaujímavostí
Národnej prírodnej rezervácie
Manínska tiesňava s okolím vybudovaný
náučný chodník. Jeho trasa vychádza
z Považskej Teplej (miestna časť
Považskej Bystrice), prechádza obcou
Záskalie, PR Kostolecká tiesňava k PR
Bosmany, prekračuje hrebeň Veľkého
Manína (891 m.n.m.) a zostupuje
serpentínami po jeho svahu okolo
minerálnych železitých prameňov k
východziemu bodu. Osemnásť zastávok s
informačnými tabuľami podáva
geologickú, floristickú a zoologickú
charakteristiku tejto vysoko atraktívnej
oblasti. Prechod celého okruhu trvá cca
3-4 hodiny.
Javorníky
Pohorie Javorníky sa tiahne v
smere SV - JZ na rozhraní Slovenska a
Moravy. Je budované horninami
flyšového pásma - vrstvami pieskovcov,
ílovcových bridlíc a ílovcov.
Javorníky sú charakteristické oblými
rozložitými hrebeňmi - najvyššie
body pohoria dosahujú 900 - 1000 m.n.m.
/ Veľký Javorník - 1071 m.n.m., Malý
Javorník - 1019 m.n.m., Orgoňova
Kýčera - 957 m.n.m., Stolečný - 956
m.n.m., Lemešná - 950 m.n.m., Makyta -
922 m.n.m./ Územie patrí do mierne
teplej oblasti, s postupne sa
zvyšujúcou nadmorskou výškou
prechádza do chladnej oblasti.
Geologické podložie, nadmorská
výška i klimatické podmienky
ovplyvnili zloženie vegetácie územia,
ktorá je chudobnejšia ako kvetena
pohorí s vápencovým podložím. So
stúpajúcou nadmorskou výškou možno
na území rozlíšiť viacero
vegetačných stupňov. Do výšky 500 m
siaha stupeň pahorkatín. Podhorský
stupeň, siahajúci do nadmorskej výšky
okolo 900 m je najrozšírenejším
stupňom oblasti. Vyznačuje sa
rozsiahlymi bukovými porastami , pri
hornej hranici i s jedľou a smrekom.
Vplyv človeka aj tu premenil skladbu
lesa - mnohé časti sa úplne premenili
na smrekové monokultúry. Najvyšším
tu zastúpeným stupňom je horský
stupeň, ktorý zasahuje až do výšky
nad 1000 m.n.m.
Je tu niekoľko
charakteristických lesných
spoločenstiev - horský jelšový les,
karpatský bukový les jedľový a
smrečiny. Výrazný vplyv na charakter
vegetácie mala činnosť človeka -
obrábanie pôdy až do vysokých polôh
a pasenie dobytka. Nápadným, umelo
vytvoreným povrchovým útvarom sú tzv.
kamenice - vznikli zberom a ukladaním
kameňov pri čistení pasienkov.
Priestor medzi kameňmi sa utesňoval
pôdou, čím sa vytvorili podmienky na
uchytenie vegetácie.
Z chránených rastlinných
druhov sa v Javorníkoch vyskytujú -
rebrovka rôznolistá, plavúne,
vstavače. Návštevníci tu nachádzajú
veľké množstvo lesných plodov -
malín, jahôd, čučoriedok a početné
druhy húb.
Zo vzácnych živočíšnych
druhov sa tu vyskytujeú dravé vtáky -
jastrab hnedý, sokol myšiar, kaňa,
sovy - výr skalný, plamienka driemavá,
veľa druhov spevavcov, obojživelníky -
salamandra škvrnitá, mlok karpatský,
plazy - úžovka obyčajná a zmijovec
hladký. Lesy oblasti sú domovom
poľovnej zveri - jelenej i srnčej.
Miestami hojná je sviňa divá, jazvec
obyčajný, mačka divá a ďalšie.
Územím Javorníkov vedie
niekoľko značkovaných chodníkov:
Nosice - Horná Mariková - horský hotel
Portáš - 11 hodín - modrá značka
Považská Bystrica , miestna časť
Orlové - Orgoňova Kýčera - Malý
Javorník - 10 hodín - modrá značka
Trasa hlavným hrebeňom Javorníkov -
Makyta - Papajské sedlo - Portáš -
Malý Javorník - Veľký Javorník -
Bumbálka - 9 3/4 hodiny - červená
značka V horských osadách boli
vybudované lyžiarske strediská
Čertov, Papradno - Podjavorník,
Čerenka, po hlavnom hrebeni Javorníkov
vedie v zimnom období frekventovaná
lyžiarska bežecká stopa.
Maríkovská
dolina
Najdlhšou dolinou na Slovenskej
strane javorníkov je Maríkovská dolina
vymodelovaná vo flyšovom podloží
tokom Maríkovského potoka. Od jeho
ústia do Nosickej priehrady pri obci
Udiča po záver doliny meria približne
27 km. Kopaničiarske osídlenie a
spôsob hospodárenia vtlačil krajine
charakteristický ráz, ktorý sa
zachoval až do dnešných čias. Dolina
je husto osídlená - vedie cez Udiču,
Hatné, Prosné, Dolnú Maríkovú až do
Hornej Maríkovej - obce skladajúcej sa
z množstva osád a samôt.
Archeologické nálezy svedčia o
osídlení tejto oblasti už v neskorej
dobe kamennej a dobe bronzovej. Celá
dolina najmä jej horná časť bola
intenzívne osídlená počas valašskej
kolonizácie v 16. storočí. V
jednotlivých obciach, osadách i na
samotách sa dodnes zachovali ukážky
typickej ľudovej architektúry.
Charakteristickou pre túto oblasť sú
dvojpriestorové zrubové drevenice
pokryté šindľovou strechou postavené
na kamennej podmurovke. Zaujímavými
nápadnými útvarmi vytvorenými
ľudskou činnosťou sú tzv. kamenice -
vznikli zberom a ukladaním kameňov pri
čistení pasienkov.
V dolnej časti doliny sú
bočné svahy využívané ako
poľnohospodárska pôda, smerom vyššie
prechádza do pasienkov a lesa. Nájdeme
tu pestré spoločenstvá drevín.
Pôvodným porastom bol bukovojedľový
les, ktorý sa však zachoval len vo
vyšších polohách. Veľké plochy
zaberajú vysadené smrekové
monokultúry. Na medziach rastú pestré
spoločenstvá javorov, líp, jaseňov a
liesok. Okolo Maríkovského potoka
rastie jelšový les. Na miestach
pôvodných pasienkov bol vysadený
smrekovec opadavý a rôzne druhy
borovíc. Lúky a lesy Maríkovskej
doliny sú veľmi bohaté na lesné plody
- jahody, maliny a hlavne rôzne druhy
húb.
Nájdeme tu i veľa rastlinných
druhov, i keď nie tak rozmanitých ako
na vápencovom podloží. Pozornosť
pútajú najme viaceré druhy vstavačov
kvitnúcich fialovými a žltými kvetmi
na lúkach. Z ďalších vzácnych druhov
tu rastie orlíček obyčajný, rebrovka
rôznolistá, plavúň jedľovitý,
vemenník dvojlistý.
Z fauny upúta pozornosť
predovšetkým "žijúca
skamenelina" - čiernožltá
salamandra škvrnitá. Okrem srnčej a
jelenej zveri tu má svoj domov sviňa
divá a rys ostrovid. Môžeme tu
pozorovať množstvo dravých vtákov -
jastraba veľkého, kaňu lesnú, kuvika
malého a veľa druhov spevavcov.
Návštevníci doliny môžu
využiť viacero značených
turistických chodníkov: modrá -
bočný hrebeň - Nimnica - kúpele -
sedlo Kýčera - Modlatín - hotel
Portáš modrá - bočný hrebeň -
Považská Bystrica, Orlové - sedlo
Chrcholinec - Orgoňova Kýčera - Malý
Javorník žltá - Horná Maríková,
kostol - Orgoňova Kýčera žltá -
Horná Maríková, Ráztoka - Malý
Javorník žltá - Udiča - Klape -
Bystrický /Považský/ hrad Vyznavačom
zimných športov slúži frekventovaná
bežecká stopa po hlavnom hrebeni
Javorníkov a lyžiarske vleky v Hornej
Maríkovej - Ráztoke a Kátline.
Kostolecká
tiesňava
Chránené
územie Kostolecká tiesňava predstavuje
asi 500 m dlhá skalná tiesňava, ktorá
vznikla epigenetickým zarezaním sa
Manínskeho potoka do vápencového brala
Drieňovky. Prerezaním sa bradlo
rozdelilo na dve časti - Drieňovku a
Kavčiu skalu. Kým ľavá strana je
rozpadnutá do mnohých bralnatých
útvarov a z väčšej časti zarastá
hustou vegetáciou, pravá strana
vytvára mohutný skalný dóm, tesne pod
vrcholom so skalným previsom
pseudokrasového pôvodu. Uprostred padá
až k ceste obrovské suťovisko. Najmä
na severnej stene kostoleckého piliera
vidieť pekné ležaté prevrátené
súvrstvia. Záver kaňonu tvorí rad
malebných skalných rebier s malým
oknom. Tiesňava je charakteristická
výskytom mnohých vzácnych a
chránených rastlinných druhov -
žltohlavu európskeho, poniklecu
slovenského, túžobníka brestového.
Možno tu pozorovať vzácneho zákonom
chráneného motýľa jasoňa
červenookého /Parnassius apollo /L.//.
Vápencové steny tiesňavy patria
spolu s terénmi v blízkej Manínskej
tiesňave a na Bosmanoch k
najrozsiahlejším cvičným skalám na
Slovensku. Ponúkajú ideálne možnosti
cvičenia techniky lezenia v dĺžke 20
až 200 metrov. 8. júna 1974 sa tu
konali prvé majstrovstvá Slovenska v
skalolezení ako samostatného športu so
zahraničnou účasťou. Cez Kostoleckú
tiesňavu prechádza červeno značený
turistický chodník vedúci z Považskej
Teplej cez Manínsku tiesňavu,
Kostoleckú tiesňavu do Súľovských
skál, Hričovského Podhradia a Žiliny.
Mojtín
Mojtínskou
dolinou cez kúpele Belušské Slatiny a
známe kamenné vráta sa dostaneme do
obce Mojtín, ležiacej na náhornej
plošine obkolesenej lúčnymi svahmi s
pásmi bukového lesa.
Obec sa prvýkrát spomína v
roku 1364 ako villa Moite. Patrila ku
košeckému hradnému panstvu, časť
patrila zemianskej rodine Ladeckých. V
16. a 17. storočí bola pravdepodobne
opustená, nanovo ju osídlili v 18.
storočí. Väčšina obyvateľov sa
venovala poľnohospodárstvu, časť sa
zaoberala výrobou dreveného uhlia, ako
o tom svedčí názov zaniknutej časti
obce - Uhliská.
Z kultúrnych pamiatok pútajú
pozornosť zvyšky ľudovej zrubovej
architektúry a neskoroklasicistický
kostol Sv. Cyrila a Metoda postavený v
roku 1863. V jeho interiéri sa nachádza
oltárny obraz Sv. Cyrila a Metoda a
obraz Immaculaty od významného
slovenského maliara 19. storočia -
Jozefa Božetecha Klemensa. V budove fary
visí od toho istého autora obraz
najzaujímavejšieho mojtínskeho rodáka
- "cisárskeho večného
vojaka" Ladislava Gabriša
Škultétyho /1738 - 1831/. Ladislav
Gabriš Škultéty od svojho trinásteho
roku slúžil osemdesiat rokov v
službách štyroch cisárov. Prežil 22
vojen na 256 bojiskách a vojenská
história ho pokladá za najstaršieho
vojaka sveta. Bojoval dvanásťkrát
proti Francúzom, sedemkrát proti
Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti
ruskému cárovi. O osudoch Ladislava
Gabriša napísal spisovateľ Ján
Martiš dva romány Cisársky večný
vojak a V službách štyroch cisárov.
Mojtín je ideálnym miestom na
rekreáciu v letnom i zimnom období. Je
to jedno z najvýznamnejších
lyžiarskych stredísk v Strážovských
vrchoch. Lyžiarom slúži šesť
lyžiarskych vlekov s prepravnou
kapacitou 3 300 osôb za hodinu a tri
lyžiarske turistické trate. V lete obec
slúži ako východiskový bod na výlety
do Strážovských vrchov. Je
križovatkov viacerých značených
turistických chodníkov , vedúcich do
Zliechova, Radotínskej tiesňavy, doliny
Riedka, na Rohatú skalu /866 m.n.m./ a
Rohatín /832 m.n.m./
|
